Obežník August 2016
/ Ewald Frank
Язык: Словацкий
Другие языки
1. Starý a Nový zákon a dediči Boží
„Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes a až na veky.”
(Židom 13:8)
OBEŽNÍK August 2016
Starý a Nový zákon a dediči Boží
Veľmi srdečne vás všetkých zdravím Slovom z listu Židom 1:1-2:
„Kým za dávna mnoho ráz a mnohým spôsobom hovorieval Boh otcom v prorokoch, za týchto posledných dní nám hovoril v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého, skrze ktorého učinil aj veky…“
Biblia pozostáva zo Starého a Nového zákona. Boh v Starom zákone skrze prorokov stanovil, čo zamýšľa vo Svojom spásnom pláne. V Novom zákone je od prvej kapitoly podaný dôkaz, že sa napĺňa všetko, čo Boh v Starom zákone zasľúbil. Tak, ako posledná vôľa a testament presne určujú, kto sú dediči a čo každej osobe patrí, tak On vo Svojom Slove nechal napísať, čo je určené pre Izrael a čo pre Cirkev z národov.
V 1. Mojžišovej 15:4 dal Boh Abrahámovi, otcovi viery, zasľúbenie, že mu daruje prirodzené dedičstvo. „A uveril Hospodinovi a On mu to počítal za spravodlivosť.“ (v. 6) V 1. Mojžišovej 18:10 čítame: „Istotne sa navrátim k tebe podľa času života, a hľa, Sára, tvoja žena, bude mať syna.“ U Abraháma pôsobila s vierou i poslušnosť, preto bol dokonca pripravený obetovať Izáka, svojho dediča: „…rozumujúc tak, že Boh je mocný aj z mŕtvych vzkriesiť, odkiaľ si ho aj odniesol v podobenstve.“ (Žd 11:19) Pre poslušnosť jeho viery Pán sám prisahal, že v ňom požehná všetky národy zeme: „Na seba samého som prisahal, hovorí Hospodin, lebo preto, že si učinil túto vec a neodoprel si mi ani svojho syna, toho svojho jediného, požehnám, áno požehnám ťa a rozmnožiť rozmnožím tvoje semeno tak, že ho bude ako hviezd na nebi čo do počtu a ako piesku, ktorý je na brehu mora, a tvoje semeno zdedí bránu svojich nepriateľov, a v tvojom semene budú požehnané všetky národy zeme, pretože si poslúchol na Môj hlas.“ (1M 22:15-19)
Apoštol Pavol v súvislosti s Božou vernosťou a pravdivosťou píše: „A preto, že Boh chcel zvrchovane ukázať dedičom zasľúbenia nezmeniteľnosť Svojej rady, vložil do toho prísahu.“ (Žd 6:13-17)
V liste Galaťanom 3:7 opisuje veriacich ako „synov Abraháma“ a potom zdôrazňuje vo verši 29: „A jestli ste vy Kristovi, tedy ste semenom Abrahámovým a podľa zasľúbenia dedičmi.“ Píše o Kristovom tajomstve s Cirkvou: „…že sú pohania spoludedičmi a spolutelom a spoluúčastníkmi Jeho zasľúbenia v Kristu Ježišovi skrze evanjelium…“ (Ef 3:4-6) Dedičom patria skrze Ježiša Krista Božie zasľúbenia.
Pravá viera je ukotvená jedine v Božích zasľúbeniach. Pravé Božie deti, skutoční dediči Ježiša Krista, veria každému Slovu, veria každému zasľúbeniu. V liste Rimanom 9:8 apoštol píše: „…to jest, nie deti tela sú deťmi Božími, ale deti zasľúbenia počítajú sa za semä“ a pokračuje v liste Rimanom 8:17: „A jestli deťmi, tedy aj dedičmi, dedičmi Božími a spoludedičmi Kristovými; akže spolu trpíme, aby sme aj spolu boli oslávení.“
Aj táto myšlienka je veľmi vzácna: „Takže už nie si sluha, ale syn, a jestli syn, aj dedič Boží skrze Krista.“ (Gal 4:1-7) Najprv zasľúbenie, potom naplnenie, najprv so Spasiteľom, potom so spasenými. Taký bol začiatok Novej zmluvy: Mária našla v Božích očiach milosť (Lk 1:30). Verila Slovu zasľúbenia (Iz 7:14), ktoré jej anjel Gabriel oznámil. Okamžite na ňu zostúpil Svätý Duch a naplnil sa verš 31: „…a hľa, počneš v živote a porodíš syna a nazveš Jeho meno Ježiš (hebrejsky Jahšua).“ (Lk 1:31) Tak sa naplnil Žalm 22:10: „No, isteže si ty Ten, ktorý ma vložil do života matky…“ [podľa nem. prekladu] Narodením Krista započal deň spásy a milosti (Iz 49:8, 2Kor 6:2). Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami (Jn 1:14) „Lebo zákon je daný skrze Mojžiša; milosť a pravda stala sa skrze Ježiša Krista.“ (v. 17) Apoštol Pavol poukazuje na to, že Boh zasľúbenia, ktoré dal otcom „…naplnil ich deťom, nám, vzkriesiac Ježiša z mŕtvych…“ (Sk 13:33) Náš Pán a Spasiteľ prelial Svoju drahú krv, zomrel za nás a daroval nám tak spásu. On všetkých Božích synov a dcéry do Svojej poslednej vôle menovite zahrnul.
Tak tomu verí krvou Božieho Syna vykúpený zástup. My prijímame Slovo ako semeno (Lk 8:11), Svätý Duch v nás plodí nový život a my sme znovuzrodení k živej nádeji ako Boží synovia a dcéry, ako stojí napísané: „…znova splodení súc nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného živým Slovom Boha a zostávajúcim na veky.“ (1Pt 1:23) Jakub v tej súvislosti píše: „A chcúc to tak, splodil nás Slovom pravdy, aby sme boli akousi prvotinou Jeho stvorení!“ (1:18) Tak sa so spasenými napĺňa Izaiáš 53:10: „A Jeho semeno Mu bude slúžiť…“ (Žalm 22:31 podľa nem. prekladu)