Prepis kázania – 25. 6. 2017, 14:00, Zürich, Švajčiarsko
/ Ewald Frank
Jazyk: slovensky
25. 6. 2017, 14:00, Zürich, Švajčiarsko
„Šimon Peter, sluha a apoštol Ježiša Krista, tým, ktorí dostali s nami rovnocennú vieru v spravodlivosti nášho Boha a Spasiteľa Ježiša Krista: milosť vám a pokoj nech sa rozmnoží pravou známosťou Boha a Ježiša, nášho Pána, ako máme všetko jeho božskej moci, darovanej k životu a k pobožnosti, pravou známosťou toho, ktorý nás povolal vlastnou slávou a hrdinskou cnosťou, čím sú nám darované preveľké a predrahé zasľúbenia, aby ste sa tým stali účastnými božskej prirodzenosti uniknúc porušeniu, ktoré je na svete v zlej žiadosti. A tak práve preto vynaložte na to všetku snahu a poskytujte vo svojej viere chrabrú ctnosť a v ctnosti známosť a v známosti zdržanlivosť a v zdržanlivosti trpezlivosť a v trpezlivosti pobožnosť a v pobožnosti milovanie bratstva a v milovaní bratstva lásku. Lebo keď to máte a množí sa vám to, nestavia vás to zaháľčivých ani neužitočných do známosti nášho Pána Ježiša Krista. Lebo ten, u koho niet týchto vecí, je slepý a krátkozraký, zabudol na očistenie od svojich niekdajších hriechov. Preto sa, bratia, tým väčšmi snažte robiť si pevným svoje povolanie a vyvolenie, lebo keď to budete robiť, neklesnete nikdy. Lebo tak vám bude bohate poskytnutý vchod do večného kráľovstva nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.“ [2Pt 1:1-11]
Vďaka buď nášmu Pánu za Jeho milosť a vernosť. Už sme boli požehnaní. Každé Slovo berieme k srdcu a každé Slovo nás oslovuje. Aj to, čo bolo čítané ako posledné. „U koho niet týchto vecí…“ [vlastností], tak čo potom? Ak ich máme, tak je všetko v poriadku. Ale ak chýbajú, ak chýba bratská láska, ak chýba všeobecná láska, ak chýba to, čo tu je uvedené, čo potom? Boh nám stále pred oči predkladá obe možnosti, či sa to už naplnilo alebo ešte nie. Pokiaľ žijeme v čase milosti, vieme, že Boh naplní Svoje Slovo a všetky zasľúbenia, skrze ktoré sme dostali účasť na Božej prirodzenosti.
Ako sme už často na tomto mieste povedali: Boh sám prevzal zodpovednosť za to, aby naplnil všetko, čo zasľúbil. Naša viera je predsa ukotvená v Božích zasľúbeniach. V tom je naša opora a my sme skutočne zo srdca veľmi vďační.
Snáď len stručne spomeniem, čo je hodné zmienky, totiž, že 11. 6. sme mali veľké zhromaždenie v Bruseli. Bolo tam zhromaždených približne 1 000 ľudí, aby počuli Božie Slovo – z Francúzska, Holandska a zovšadiaľ. Práve 11. 6. má pre mňa mimoriadny význam. Bol to 11. 6. 1933, keď okolo 14:00 hodiny popoludní so šumom zostúpilo nadprirodzené svetlo a zazneli slová adresované bratovi Branhamovi: „Tak, ako bol Ján Krstiteľ poslaný, aby predišiel prvému príchodu Krista, tak budeš ty poslaný so zvesťou, ktorá predíde druhému príchodu Krista!“ Keď sme tam boli tak medzinárodne zhromaždení, nezostalo mi nič iné, ako na to spomínať a zo srdca Bohu ďakovať za to, že sme oboznámení s tým, čo Boh pre náš čas zasľúbil a čo z milosti v našom čase učinil. Mali sme skutočne zhromaždenie plné požehnania.
Presne tak som musel myslieť aj na 12. 6. 1958 v Dallase v Texase, keď po našom rozhovore brat Branham povedal: „Brat Frank, ty sa vrátiš so zvesťou späť do Nemecka.“ To jedno sa stalo 11. 6. 1933 a to druhé 12. 6. 1958.
Vidíme harmóniu, s ktorou Boh plánoval a usporiadal všetky veci od samého začiatku, a začlenil nás priamo do toho, čo pre náš čas zasľúbil.
K tomu ešte patrí 1. 4. 1962, keď bolo bratovi Branhamovi povedané: „Necestuj do Zürichu, ale vráť sa späť do Jeffersonville a uskladni pokrm!“ 2. 4. 1962 zaznelo: „Môj služobník, uskladni pokrm…!“ Keď myslím na Božiu harmóniu, na to, čo Boh nadprirodzeným spôsobom vykonal bez môjho alebo tvojho pričinenia… My sme sa len stali časťou toho, čo Boh z milosti určil pre tento čas.
Či sa to všetkým páči alebo nie, v poslednom čase som pozval do kancelárie bratov z rôznych krajín a šli sme do vedľajšej miestnosti, kde mám uložených tých viac ako 900 kázaní brata Branhama. Každé kázanie, ktoré brat Branham kázal, som dostal v Krefelde o tri týždne neskôr poštou. Uskladnil som ten istý duchovný pokrm tak, ako to Pán prikázal. Keď sa naplnil čas, tak sa stalo, že sme všetky kázania mohli preložiť do iných jazykov.
Vezmite si to, prosím, k srdcu, bratia a sestry. Máme dočinenia s Bohom, s Božím spásnym plánom, so zasľúbeniami a tým, čo Boh Pán určil pre tento čas, a smieme vzdávať nášmu Bohu česť. Vždy, keď prídem sem do Zürichu a vidím ten bohato prestretý stôl s kázaniami brata Branhama, tak by som to chcel vždy odfotografovať, aby celý svet videl, že som to dvojnásobné poverenie vykonal tak, ako mi to Pán počuteľným mocným hlasom prikázal – ísť od mesta k mestu a zvestovať Slovo – to bola tá prvá časť, a druhá časť – „uskladni pokrm, pretože príde veľký hlad“. Oboje je učinené, oboje sa stalo realitou. Tu je bohato prestretý stôl Pánov – so všetkými témami, ktoré sú nám zanechané v Písme. Brat Branham hovoril a učil o všetkom a my sa v tom smieme zahĺbať.
Bratia a sestry, nehovorím to kvôli sebe, ale Boh to tak viedol, že my v tomto čase, na záver toho, čo Boh od večnosti rozhodol vo Svojej rade, smieme mať na tom účasť. Boh poslal hlad po Jeho Slove [Am 8:11] a On tiež Svoje Slovo zjavil. Tak, ako bolo často dosvedčené aj na tomto mieste – napísané Slovo sa nám stalo živým zjaveným Božím Slovom, ktoré padlo do našich sŕdc ako Božie semeno. K tomu prichádza potom to, čo bolo povedané bratovi Branhamovi – nielen dokonalá láska, ale dokonalá viera v každé Božie Slovo. Dokonalá viera v každé Božie Slovo!
Bratia a sestry, to môžem povedať s úsmevom na tvári – Boh daroval milosť, že neexistuje jediné Slovo, na ktorom by sme sa potkli, žiadne Slovo, ktoré by potrebovalo vyjasnenie, alebo Slovo, o ktorom by boli potrebné diskusie. Všetko je nad slnko jasnejšie, pretože nám to Boh z milosti zjavil skrze Svojho Ducha.
Myslite preto na to, čo pre mňa znamená 11. 6., čo Boh učinil v našom čase. 50 rokov sa schádzame aj tu na tomto mieste. Dohromady prešlo ešte viac rokov, počas ktorých Slovo Pánovo dosahuje končiny zeme.
Dnes budem čítať len niekoľko biblických miest. Som vnútorne veľmi premožený Božou milosťou. Ak by ste vedeli, čo sa po celom svete deje… Aj v Perzskom zálive sa všetko pripravuje na zhromaždenia. Boh otvára dvere a srdcia tak, aby skutočne všetky národy a jazyky počuli posledné volanie a mohlo sa naplniť „Kto má ucho, ten počuj, čo Duch hovorí zborom!“ [Zj 3:22]
Ešte raz – vážme si, že Boh sa nám zjavil takýmto spôsobom.
Aj to, čo sa týka Božstva – tým to predsa všetko začína. Dnes som so sebou priniesol nové vydanie časopisu Idea Spektrum. Človeku príde zle, keď vidí, ako je predstavovaná trojjedinosť. Sú tu najvyšší biskupi a tri ikony a potom stojí napísané, že „svätá trojica má jeden spoločný oltár.“ A ako nadpis tu stojí: „Prvé cirkevné vyznanie viery bolo trojičné“. Organizovanej cirkvi áno, ale nie vyznanie Cirkvi živého Boha!
Bratia a sestry, Boh nás vyviedol z babylonského zmätku a zajatia, priviedol do svätyne svätých a z milosti sa nám zjavil, aby sa mohlo naplniť to, čo náš Pán povedal v evanjeliu Jána 4:21-23: „Ver mi, ženo, že ide hodina, keď ani na tomto vrchu ani v Jeruzaleme nebudete sa modliť Otcovi. … Ale ide hodina a je teraz, keď praví modlitebníci budú sa modliť Otcovi v Duchu a v pravde…“ Pre nás ešte stále platí: „Neučiníš si rytiny ani nijakej podoby tých vecí, ktoré sú hore na nebi, ani tých, ktoré sú dole na zemi, ani tých, ktoré sú vo vodách pod zemou!“ [2M 20:4] Nie! „Boh je duch, a tí, ktorí sa mu modlia, musia sa modliť v Duchu a v pravde.“ [J 4:24]
Brat Miskys už zmienil Žalm 124. Aj mne po dlhom čase šiel nanovo k srdcu a musel som myslieť na niektoré prežitia. Kde by som bol, keby Pán nebol za mňa a za nás? Premýšľaj nad svojím životom! Ak by Pán nebol s nami, kde by si bol ty a kde ja? Tu v Žalme 124 stojí napísané:
„Keby s nami nebol býval Hospodin – Nech tak povie Izrael! –, keby s nami nebol býval Hospodin, keď povstal proti nám človek, vtedy by nás boli pohltili živých v rozpálení svojho hnevu proti nám; vtedy by nás boli zatopili vody; prúd by sa bol prevalil cez našu dušu!“ [Ž 124:1-4]
On dal zasľúbenie: „Ja som s vami po všetky dni…“ [Mt 28:20] A nielen s nami, ale aj v nás [1Kor 3:16, 2Kor 6:16]. Boh nám skutočne pomohol v každej situácii.
Myslím pri tom na január 1981, keď som bol v nemocnici lekármi odsunutý do miestnosti, kde sa umiera, napravo a naľavo závesy a chcel som vysloviť už len posledné slová, no nemohol som hovoriť. Potom prišlo to najmocnejšie prežitie. Bol som vzatý z tela, presadený pod modré nebo a mohol som prežiť vytrhnutie, a videl som, ako boli všetci mladí a všetci v žiarivo lesklých rúchach vzatí nahor. Ak by Pán nebol so mnou tam v tej nemocničnej izbe, kde sa umiera, kde by som dnes bol? Ale Boh bol prítomný a daroval milosť. Mohli by sme uviesť jedno prežitie za druhým a jednoducho sa pred Pánom stíšiť a v pokore povedať: „Ó, Bože, Tvoja pravica drží víťazstvo…“ [Ž 118:16, podľa nem. prekladu] Tvoja vôľa sa deje v našom živote. Aj vo verši 2 [Ž 124]:
„Keby s nami nebol býval Hospodin…“
Keby nebol býval so mnou, s tebou, s nami ako Cirkvou, ako krvou vykúpeným zástupom, kde by sme dnes boli?
„…keď povstal proti nám človek…“
A dokonca vo verši 3:
„…vtedy by nás boli pohltili živých v rozpálení svojho hnevu proti nám…“
„...vtedy by nás boli zatopili vody; prúd by sa bol prevalil cez našu dušu!“
To sme všetko prežili a smieme Pánu stále znovu vzdávať česť a chválu. Dokonca aj zasľúbenie:
„Keď pôjdeš cez vodu, budem s tebou, a keď cez rieky, nezatopia ťa; keď pôjdeš cez oheň, nepopáliš sa, a plameň sa ťa nechytí. … lebo Ja som s tebou!“ [Iz 43:2 a 5]
V každej situácii, v každej skúške je Pán s nami. Ak sa aj niekedy zdá, že to tak nie je, záver dokazuje, že Pán s nami z milosti je.
Bratia a sestry, prejdime rýchlo priamo k Jakobovi. Žijeme predsa v čase, v ktorom Boh Pán privádza všetko do správneho stavu, pretože tak znie zasľúbenie [Mt 17:11].
Aj to, čo sme čítali zo Skutkov 26, bratia a sestry, tam bolo Pavlovi povedané: „…pohanov, ku ktorým ťa Ja teraz posielam, aby si otvoril ich oči…“ [v. 17-18] Skrze zvestovanie sú človeku otvorené oči. Tu vo verši 22 čítame:
„…nehovoriac ničoho iného, iba to, čo vraveli proroci, že sa bude diať, i Mojžiš…“
My sme nehovorili nič iné, len to, čo Boh povedal v Starom a Novom zákone.
„…vybudovaní na základe apoštolov a prorokov, kde je uholným kameňom sám Ježiš Kristus…“ [Ef 2:20]
V tomto dobre známom Slove z Jakoba máme zasľúbenie, ktoré Pán s nami naplní. Jakob 5:7 [podľa nem. prekladu]:
„A tedy trpezlivo vytrvajte, milí bratia, až do príchodu Pánovho.“
Toto „trpezlivé vytrvanie“ – všetci cítime (možno nie všetci, ale väčšina), že to nejde dostatočne rýchlo. Chceli by sme, aby sa už diali tie veci a všetko sa dalo do pohybu.
Myslite však na Izrael! Už tak dlho je zavedený späť! Mohli by sme myslieť na jún 1967, na šesťdňovú vojnu, keď bol opäť zjednotený Jeruzalem a Boh Pán daroval milosť. A práve Ben Gurion, muž, ktorý sa narodil v Poľsku, ktorý prežil holokaust, potom prišiel do Izraela a stal sa prvým prezidentom. Všetky vyhladzovacie tábory boli v Poľsku, obzvlášť Osvienčim a ostatných päť tiež. Všade inde boli zajatecké [zhromažďovacie] tábory, ale v Poľsku boli vyhladzovacie tábory s pecami. Ja som tam bol a tie pece som videl. Brat Goldner, to som už niekoľkokrát povedal, bratia a sestry… Niektorí z nás poznali brata Simka Goldnera, nášho prvého sprievodcu v Izraeli. Tento brat musel pod dohľadom SS ako 15-ročný spolu s ďalším kolegom hádzať Židov do pece. Potom sa stalo, že náhle prišla na rad jeho sestra a on ju musel hodiť do pece. Viete, čo to pre neho znamenalo?
Keď si otvoril svoje srdce, povedal: „Brat Frank pochop, že ja Nemcov nenávidím.“ Ja som sa spýtal: „Moment, povedz mi, ako si k tomu prišiel?“ A potom mi opísal všetko, čo sa dialo.
Bratia a sestry, keď už tu tie veci tak zmieňujem – vy ste síce väčšinou zo Švajčiarska a nie ste s tým tak zblízka oboznámení – no zrovna Ben Gurion, narodený v Poľsku, ktorý prežil holokaust, sa stal jedným z vedúcich mužov, ktorí v hoteli Camp David v Jeruzaleme, kde som tiež nocoval, vyhlásili štát Izrael.
Boh jednoducho všetko viedol. Aj tu to vyzerá tak, že dobré veci na seba dajú čakať. Teraz sme však veľmi, veľmi blízko koncu. Aj vyjednávania s Rímom a Vatikánom – 21 miest, budov a turistických atrakcií je už pod rímskokatolíckou správou a rokovania pokračujú stále ďalej. Vidíme, že čoskoro sa naplní, že bude podpísaná zmluva [Dan 9:27]. Ale to nie je to, o čo sa staráme. Nám o to ide, pretože bratovi Branhamovi bolo povedané, že oboje, vytrhnutie Cirkvi-Nevesty i podpis zmluvy, nastane takmer v rovnakom čase. Potom príde tých 7 rokov – prvých 3,5 roka pre službu dvoch svedkov [Zach 4:3 a 14, Zj 11:4] a druhých 3,5 roka ako čas veľkého súženia.
Boh všetko usporiadal a my sme skutočne blízko konca. Prosím o to, aby všetci, ktorí sú narodení z Boha, počuli hlas Pánov. Tu predsa nejde len tak o nejakú tému, tu stojí:
„Pevne vytrvajte, milí bratia, až do návratu Pánovho…“
A potom vo verši 11 [podľa nem. prekladu] :
„Hľa, blahoslavíme tých, ktorí trpezlivo vytrvali. O trpezlivosti Jóbovej ste počuli a o konci, ktorý mu Pán pripravil…“
Áno, počuli sme o tom. Ale teraz to my ako Cirkev osobne prežijeme. Tak, ako bolo Jóbovi všetko dvojnásobne vynahradené, tak bude všetko dvojnásobne prinavrátené aj v Cirkvi. Preto tu máme tému návratu Ježiša Krista a príklad o Jóbovi.
Čítajme rýchlo Jóba 42, kde je nám zreteľne povedané, čo sa vtedy stalo. Smieme zo srdca veriť a vedieť, že Boh bdie nad Svojím Slovom a všetko naplní tak, ako to tu stojí napísané. Jób 42:10:
„A Hospodin navrátil to, čo bolo odňaté Jóbovi, keď sa modlil za svojho priateľa. A Hospodin pridal všetkého toho, čo mal Jób, dvojnásobne.“
Dvojnásobne viac ako predtým! To je znovunapravenie! Boh v Cirkvi z milosti všetko nahradí v dvojnásobnej miere a my veríme a vieme, že to je u Boha možné a že sa to stane, lebo to stojí napísané v Biblii.
Práve do tejto témy by sme sa mohli zahĺbať a vedieť, že Boh bdie nad Svojím Slovom, aby naplnil všetko, čo zasľúbil [Jer 1:12].
Tu je uvedený príklad s Jóbom. Dvojnásobok! Čo sa predtým stalo? Všetko bolo zničené, celá rodina, jednoducho všetko. Jób sedel v prachu a popole a škriabal si vredy. Tento kedysi požehnaný muž tam sedel v úplnej úbohosti. Na zemi nebol nikto taký ako Jób, no potom prišla táto ťažká skúška a všetko bolo preč, zničené. On sám tam sedel a ani jeho priatelia mu nerozumeli a mysleli si, že snáď predsa tajne činil niečo, čo nemal činiť.
Bratia a sestry, čítajme však miesta z kapitol 19 a 33.
V kapitole 19 stojí napísané vo verši 23 a 24:
„Oj, aby boli spísané moje reči! Oj, aby boli zaznačené do knihy! Železným rydlom a olovom; aby boli na večnosť vytesané do skaly! Ale ja viem, že môj Vykupiteľ žije…“
Chválené buď meno Pánovo! Bez ohľadu na skúšky, na popol, v ktorom sedel, úplne bez ohľadu na to, čo sa dialo vôkol neho, on chcel, aby boli na večnosť vytesané tieto slová:
„Ale ja viem, že môj vykupiteľ žije a posledný sa postaví nad prachom.“
On má posledné Slovo! Spasiteľ učiní v spasenej Cirkvi záver, ako to čítame v liste Rimanom 9:28, a všetci dnes smieme zo srdca povedať: „Ja viem, že môj vykupiteľ žije!“ Všetci smieme povedať: „On ku mne osobne hovoril! Jeho Slovo padlo do môjho srdca! Verím v Neho a som ospravedlnený skrze vieru v dokonané dielo spásy na kríži Golgoty!“
V 33. kapitole Jóba vo verši 26 čítame:
„…bude sa modliť Bohu, a bude mu milostivý, a uvidí jeho tvár s jasotom, a Boh navráti smrteľnému človekovi jeho spravodlivosť.“
K tomu patrí Rimanom 5:9:
„A tak tedy je o mnoho istejšie, že teraz, keď sme ospravedlnení jeho krvou, budeme zachránení skrze neho od budúceho hnevu.“
Nie vlastné ospravedlnenie, ale ospravedlnenie skrze vieru v dokonané dielo spásy na kríži Golgoty. Potom sa nás týka verš 27:
„Bude spievať hľadiac na ľudí a povie: Zhrešil som a prevrátil som to, čo je pravé, a nie je mi odplatené podľa zásluhy. Vykúpil moju dušu, aby neišla do jamy, a môj život, aby videl svetlo.“
Jednoducho prežité odpustenie, prežité vykúpenie!
„Viem, že môj Vykupiteľ žije!“
Bratia a sestry, ešte hlavná myšlienka v spojení s návratom Pána, ako sme už často zdôraznili – všetky spoločenstvá viery majú vlastné učenia, no Boh nás z milosti priviedol späť a my stále znovu myslíme na Lukáša 19:42:
„Ó, keby si aj ty bolo poznalo, a to aspoň v tento tvoj deň, čo je k tvojmu pokoju! Ale teraz je to skryté pred tvojimi očami!“
Ale nám ani našim očiam nezostalo skryté, čo Boh zasľúbil pre tento čas. Boh otvoril naše oči a uši a môžeme počuť a vidieť. Preto Pán povedal v Matúšovi 13:16:
„Ale vaše oči sú blahoslavené, že vidia, a vaše uši, že čujú.“
Zhrňme, o čo sa teraz jedná. Jedná sa o vyvolanie von, oddelenie a prípravu Nevesty Baránka na blahoslavený deň návratu Ježiša Krista nášho Pána. Ako sme čítali u Jakoba 5: „Trpezlivo vytrvajte, milí bratia, až do návratu Pánovho.“ A potom – roľník seje semeno a vytrvá, až kým príde čas a nastane žatva.
Aj dnes na to musím myslieť. Máme v našom strede nášho milovaného brata Ufe, ktorého otec bol mojím prvým pravým priateľom. Povedal mi: „Ewald, to ti hovorím, kto má Švajčiara za priateľa, ten má priateľa na celý život. A tu ma máš.“ Áno. Čo som však tým chcel povedať?
Boh aj pozemsky všetko viedol. Predstavte si, že by slnko na jar, keď sa seje, pálilo tak mocne ako v čase žatvy! To by sa vôbec nemohlo siať. Nie. Všetko je v prírode správne usporiadané – čas pre jarný dážď, pozdný dážď, rozsievanie i žatvu.
Presne tak Boh všetko usporiadal a my sme jednoducho vďační, že smieme počítať s tým, že Pán v našom čase všetko privedie k záveru.
Napriek tomu zostávame triezvi. Obzvlášť všetkým mladistvým musí byť adresované slovo: Zostaňte triezvi, či už v zamestnaní, každý deň, vo všetkých veciach, aby nebola na meno Pánovo ani na zvesť prinesená žiadna potupa, ale aby mohlo všetko pred tvárou Božou usporiadane prebiehať a mohlo na nás všetkých spočinúť z milosti Božie zaľúbenie. Všetko v Cirkvi je usporiadané.
Prepáčte mi jednu poznámku, ktorú činím len zriedka a ktorá sa sem takmer vôbec nehodí. Brat Branham však často spomínal Lukáša 17. Niekde som si poznačil, ako často ho zmienil – v čase, keď sa zjaví Syn človeka, to bude ako v dňoch Sodomy a Gomory. Ale že sa musí vláda zísť a uzhodnúť sa, že sa môže sobášiť muž s mužom a bude to považované za dobré na najvyššej úrovni… Ak si už ľudia robia, čo chcú, to je jedna vec. No keď sa to deje oficiálne a vidíme, že farárka sobáši dvoch farárov a farár sobáši dve farárky, tak sa jednoducho pýtame, v akom svete to vlastne žijeme? Kam sme dospeli? Boh priviedol k Adamovi Evu [1M 2:22]. A Pavol písal, že by chcel, aby mal každý muž svoju ženu [1Kor 7:2]. U Boha je všetko usporiadané. Všetci ostatní môžu konať, čo len chcú, ale do Cirkvi patrí Boží poriadok.
Ak sa niektorí rozčuľujú, že Boh dal Cirkvi určité pravidlá… oni sa vôbec nemusia rozčuľovať. Môžu si všetci ísť ďalej svojou cestou až do posledného súdu. Boh buduje Svoju Cirkev, dal do Svojej Cirkvi služby, daroval Cirkvi poučenie a vykúpenie. A vykúpenie je jednoducho vykúpenie zo všetkého toho, čo patrí ku pádu, a privedenie späť do Božieho poriadku – aj v manželstve a rodine, všetko k tomu jednoducho patrí. Napriek tomu musíme uznať, že konečný čas je skutočne všade.
Povedzme aj to ešte raz: Boh je však verný. My nesúdime ani neodsudzujeme a na nikoho nehľadíme zhora, ale ďakujeme Bohu za milosť, ktorá sa nám v tomto čase stala, že smieme počuť Jeho Slovo, prijať ho a osobne prežiť Božiu milosť, keď je treba činiť pokánie, ľutovať to, čo pred Bohom nemôže obstáť, a veriť, že nám odpustil a daroval plné ospravedlnenie skrze krv Baránka. Potom však platí Slovo: „Choď a nehreš viac!“ [Jn 8:11] S odpustením prichádza aj oslobodenie od všetkého, čo nás drží zviazaných! Tak to predsa stojí napísané o našom Pánu v Lukášovi 4:
„Duch Pánov je nado mnou aby som poviazaným zvestoval oslobodenie…“ [Lk 4:18] Patrí to k jadru zvestovania evanjelia – zmierenie, odpustenie a plné oslobodenie od každej neresti a všetkého toho, čo nás trápi a drží v zajatí, aby sme mohli zvolať: „Koho Syn Boží oslobodil, je vskutku slobodný!“ Komu On odpustil hriechy, toho vykúpil a oslobodil a taký človek viac nemusí byť zotročený žiadnou vášňou, ale môže Pánu slúžiť so slobodným a vďačným srdcom.
Zhrňme, čo chceme dnes povedať.
Zvesť pred druhým príchodom Krista dosahuje všetky národy a jazyky. Posledné volanie zaznieva, duchovný pokrm je rozdávaný, zjavené Slovo je prijímané a uchopené a tí, ktorí sú z Boha, veria z celého srdca a sú spojení s Bohom.
Dovoľte mi na záver povedať: Ak sú ľudia spojení len s bratom Branhamom a hovoria len „Prorok… prorok…“ Nie! My musíme byť spojení s Bohom!
Aj to sme tu už často povedali: Boží muži sú pripravovateľmi cesty, ale nie cestou. Náš Pán je cesta pravda a život [Jn 14:6]. Ján Krstiteľ mohol povedať: „Hľa Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta!“ [Jn 1:29] On mohol povedať v Lukášovi 1:16-17, že Pánu prihotovil dobre pripravený ľud. To je výsledok, to je konečný cieľ zvestovania poslednej zvesti – priviesť Pánu čistú Pannu, čistú Nevestu bez poškvrny a vrásky, ktorá je obmytá v kúpeli Slova a očistená od všetkých falošných učení a v krvi Baránka obmytá od všetkých poškvŕn a zapečatená Božím Duchom. Ďakujme z celého srdca a celej duše Pánu za Jeho drahé a Sväté Slovo. Ďakujme mu za to, že On bdel nad Svojím Slovom, že v správny čas poslal proroka s nadprirodzeným poverením priniesť Božiu zvesť. A tú smieme podávať ďalej tak, ako sme ju od Pána prijali [1Kor 11:23, Gal 1:11-12].
Jemu, tomu všemohúcemu Bohu, buď česť a chvála, vyvyšovanie a klaňanie na všetky veky v Ježišovom svätom mene. Amen.
Povstaňme k modlitbe a spievajme chórus Taký, aký som, tak to musí byť.
Taký, aký som, tak to musí byť,
nie moja sila, len Ty sám.
Tvoja krv ma obmýva od hriecha do čista,
Ó, Boží Baránok, idem, idem…
V čase keď máme sklonené hlavy a pred Bohom v modlitbe a skúmame naše srdcia, dovoľte mi spýtať sa v prítomnosti Božej: Sú tu takí, ktorí sú v našom strede noví, ktorí nikdy nepočuli o tom, čo Boh v našom čase učinil a čo práve teraz koná? Nech sa v takom prípade naplní to, čo predtým povedal brat Scherer – „Daj dole oponu, aby sme videli, čo si učinil! Ukáž mi, kde by som dnes bol a prijmi ma. Veď nás všetkých.“ Ak by Pán nebol s nami, s tebou a so mnou počas všetkých skúšok, kde by sme dnes boli? Vďaka buď živému Bohu! Včera sme videli aj brata Matiho. Dnes ho tu nevidím. Boh daroval milosť. Jemu buď česť. Nech Boh požehná brata Zink i sestru Chumy. Počul som, že brat Harald Heinzer mal porážku a je v nemocnici. Všetkých spomenieme v modlitbe, že by Boh Pán vystrel Svoju ruku a činil divy a zjavenia.
Máme nádherné svedectvo od jednej sestry z Toronta. Boh jednoducho učinil obrovský zázrak. Brat mi potom o tom napísal: Jedna sestra trpela rakovinou, prepustili ju z nemocnice a lekári to s ňou vzdali. Potom jedna jediná modlitba a Boh vypočul a daroval uzdravenie a všetky následné vyšetrenia ukázali, že po rakovine viac nie je žiadnej stopy.
Máme modlitebné priania aj v našom strede. Úplne jedno, aké sú, nikto nehľadí okolo seba, všetci sú v modlitbe. Veríme z celého srdca v absolútne odpustenie, oslobodenie od každej poviazanosti, veríme v plné ospravedlnenie skrze krv Baránka, v plné posvätenie v Božom Slove, veríme v poslušnosť pravých veriacich. Tak, ako náš Pán a Spasiteľ bol vo Svojej ľudskej podobe na zemi poslušný až po smrť na kríži [Fil 2:8], tak je aj do nás vložená poslušnosť. Viera a poslušnosť patria k sebe. Veríme a sme poslušní tomu, čo nám Boh povedal vo Svojom Slove.
Skôr ako sa budeme modliť, ešte raz zavrime naše oči a zotrvajme v tichej modlitbe a dovoľte mi spýtať sa, či sú v našom strede takí, za ktorých by sme sa mali modliť. Všade sú pozdvihnuté ruky.
Pane, všemohúci Bože, Ty si prítomný, Ty s nami hovoríš, Tvoje Slovo je živé Slovo. Cítime, že zaznieva čerstvo od trónu. Všetko, čo si Ty, Bože, povedal skrze prorokov v Starom zákone, čo bolo potvrdené apoštolmi v Novom zákone. Ďakujeme Ti za Starý a Nový zákon. Ďakujeme Ti za zasľúbenia, skrze ktoré sme dostali účasť na Božej prirodzenosti. Tvoje Slovo má Boží pôvod! Ďakujeme Ti za to, že bolo do nás zasiate toto Božie semeno a že sme skutočne synovia a dcéry Božie, znovuzrodení zo Slova a Božieho Ducha, zmierení s Bohom skrze krv Baránka, sme s Bohom zmierení a všetka vina a hriech nám boli odpustené, boli sme oslobodení od všetkých ťažôb, poviazaností a od všetkých zlozvykov.
Ďakujeme Ti, milovaný Pane, že Ty, ako Boží Syn, si prelial Svoju krv na kríži Golgoty za všetkých Božích synov a dcéry a daroval si nám z milosti plné ospravedlnenie, oslobodenie a plnú spásu.
Milovaný Pane, buď milostivý mne a nám všetkým, daruj nám dvojnásobné znovunapravenie tak, ako Jóbovi, ktorý sa radoval so svojimi priateľmi, daruj milosť, že by sme verili a mohol si už čoskoro v dvojnásobnej miere napraviť a Ty sám by si Svoje dielo priviedol k záveru.
Ďakujem Ti, milovaný Pane, že smieme mať priamu účasť na tom, čo práve teraz konáš. Požehnaj s nami aj všetkých tých, ktorí sú pripojení cez internet. Nech to, čo tu bolo v slabosti povedané, dorazí v Božej moci ku všetkým a Tvoje Slovo vykoná to, k čomu bolo poslané. Ono sa k Tebe nikdy nevráti prázdne [Iz 55:11]. Prinášame Ti všetky modlitebné priania a všetkých po celom svete, ktorí veria, počúvajú a sú zhromaždení pred Tvojou tvárou. Ó, pohliadni milostivo na Svoj ľud. Požehnaj, Pane, Svoje dedičstvo, veď nás po správnej ceste, aby nás neskazil nepriateľ. Ďakujeme Ti, že sme pred Tebou našli milosť.
Milovaný Pane, pozdvihni Svoju tvár nad nami všetkými a spolu s nami nech všetci poviazaní prežijú oslobodenie, všetci chorí nech prežijú svoje uzdravenie a my všetci prežijeme odpustenie. Milovaný Pane, Tebe vzdávame vďaku z celého srdca a celej duše. Prosíme Ťa, požehnaj nás všetkých z bohatstva Svojej milosti v Ježišovom svätom Mene. Halelujah. Amen.
[piesne a modlitby]
Milovaný Pane, Ty jediný si hoden vziať knihu, prelomiť pečate a zjaviť jej obsah. Ó, ďakujeme Ti z celého srdca za to, že sme smeli vstúpiť na pôdu zjavenia, že si nás zaviedol do Svätyne svätých, ku truhle zmluvy, tam, kde je Tvoje Slovo, kde je odpustenie a zmierenie, kde bola prinesená krv Novej zmluvy. Ďakujem Ti, milovaný Pane, že smieme ako krvou vykúpený zástup stopercentne počítať s tým, že ten krvou vykúpený zástup bude aj Duchom pokrsteným zástupom a že Ty nám z milosti daruješ dvojnásobné obnovenie, znovunapravenie a všetko privedieš ku záveru. Ďakujeme Ti za biblické príklady, ďakujeme za Starý a Nový zákon a spoločne vzývame moc Tvojej krvi, Tvojho Slova a Tvojho Ducha a vzdávame Ti zo srdca vďaku v Ježišovom svätom mene. Halelujah. Amen.
[piesne]
Bratia a sestry, skutočne to vo viere prijmite a uchopte. Ten, ktorý ospravedlnil, ten aj posvätil, a tých, ktorých posvätil, tých aj dokonal a naveky doviedol do cieľa. Boh Pán ešte nikdy neučinil niečo polovičaté. Vykúpenie je dokonalé a my sme boli z milosti ospravedlnení a uvidíme tvár Pánovu. Myslite na mňa vo vašich modlitbách. S bratom Taty pôjdeme na mimoriadnu cestu po Karibiku, na Réunion a Maurícius. Ako som už povedal, som starší, ale Slovo Pánovo je stále čerstvé a žehná.
[pieseň]
Návrat Pánov bude realitou, vzkriesenie tých, ktorí zosnuli v Kristu, bude realitou, premena našich tiel bude realitou, vytrhnutie bude realitou, svadobná hostina bude realitou. V piesni spievame, že „…skrze milosť Spasiteľa budeme tam…“
Hovorím ešte raz s vďačným srdcom pred Božou tvárou: Na začiatku decembra 1962 som bol s bratom Branhamom a on mi rozprával, že pred šiestimi mesiacmi mal videnie o oblaku so siedmimi anjelmi, že nemôže ísť do Los Angeles, ale musí sa baliť. Potom v decembri sa presťahoval z Jeffersonville do Tucsonu a brata Franka prosil, aby namiesto neho kázal v Los Angeles.
Bratia a sestry, priamo až do všetkých detailov sa Boh postaral o to, že som k tomu neprišiel ktovieako, ale počas všetkých tých rokov som mohol vidieť priebeh vecí a smiem z milosti povedať: Čo som videl vlastnými očami a počul vlastnými ušami, o Slove života, to vám zvestujeme [1J 1:1-2]. Porozumejte, prosím, zodpovednosti, ktorá je s tým pred Bohom spojená, ktorá je so mnou vo dne a v noci. Myslite na mňa vo svojich modlitbách.
Pane, všemohúci Bože, z celého srdca Ti ďakujem ešte raz za to, že veriaci zo všetkých národov, jazykov a národností počujú Tvoje Slovo, prijímajú posledné volanie, smú veriť, čo si pre náš čas zasľúbil, a majú na tom účasť. Milovaný Pane, posilni mňa, moju pamäť a telo, daruj milosť, aby Tvoje Slovo bolo nesené, až kým nebude zavolaný ten posledný a nepríde ku Tebe. Zo srdca Ti ďakujem, obzvlášť v Južnej a Severnej Amerike, v Austrálii, od východu slnka až po jeho západ. Požehnaj vo všetkých národoch, jazykoch a národnostiach. Mimoriadne požehnaj aj nášho brata Jeana-Lamberta, ktorý prekladá do francúzštiny, požehnaj brata Etiénna Gentona, požehnaj všetkých bratov, ktorí sú aj dnes priamo pripojení a prekladajú do iných jazykov. Tvoje Slovo sa nevráti späť prázdne, ale vykoná to, k čomu bolo poslané. Tebe, tomu jedinému pravému Bohu buď česť v Ježišovom svätom mene. Halelujah. Amen.